História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Rommanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána.

Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch.

Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovske mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 - 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianaska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944.

Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.

V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80.-tych rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

spartakiáda na Trenčianskom štadióne

sídlisko Juh vo výstavbe

mierové námestie rok 1887

štúrové námestie rok 1898

zdroj: www.wikipedia.sk